Choď na obsah Choď na menu
 


Táto kapitola zahrňuje plemená ovčiarske, pastierske, honecké, švajčiarske salašnícke psy, pinče a bradáče. Táto na prvý pohľad rôznorodá skupina má jedno spoločné: všetky tieto psy sa dajú dobre vycvičiť, takže sa stali platnými pomocníkmi ľudí pri najrôznejších činnostiach - strážení a poháňaní stád oviec a dobytka, vyhľadávaní ľudí v sutinách či lavínach, pri záchrane topiacich sa i ochrane majetku.
 
Starobilé korene
Obrázok Stáda domácich zvieat boli pôvodne malé a dali sa proti vlkom a zlodejom ľahko obrániť. Postupne, ako sa ich počet zvyšoval, malé pohyblivé psy bežali popri stáde a zháňali ho dohromady - stali sa ovčiakmi. Časom tieto ovčiaky zaháňali zvieratá na väčšie vzdialenosti, a tak sa postupne vyvinuli na honcov. Obidva typy psov chránili stáda a obiehali ich. Mohutnejší, statný honci sa potom špecializovali na dobytok, kým menšie a čulejšie psy štrážili ovce a kozy na pastvinách, a stali sa tak predchodcami oderných ovčiakov. Mohutné dogovité psiská rozšírené po celej Európe a takmer všetky dnešné horské psy sú odvodené od mastifov. Výberový chov mastifov viedol k vytvoreniu celých svoriek strážcov a obrancov, ktoré neskôr sprevádzali aj armády. Honci dobytka, mastifi sprevádzali rímske légie pred dvetisíc rokmi, keď prekračovali Alpy. Psy, ktoré sa tam vtedy stratili, sa stali predkami švajčiarskych salašníckych psov. V Ríme mastifi bojovali s inými zvieratmi alebo medzi sebou v gladiátorských arénach. Ich potomkami sa stali rôzne typy bojových psov, ich hlavnou povinnosťou však bolo strážiť ľudské obydlia. Bulmastify, buldogy, nemecké dogy a boxery pochádzajú z týchto antických zdrojov. Do Južnej Ameriky vyvezené bojové psy majú záslu´hu na vzniku miestnych ťažkých plemien.