Choď na obsah Choď na menu
 


Obrázok V Európe a v Severnej Amerike obľuba bernského salašníckeho psa stúpa. V tridsiatich rokoch 20. storočia chovalo veľa kynológov toto plemeno pre jeho veľkosť a strážne schopnosti. Následkom toho pes čiastočne stratil svoje základné znaky- pokoj a vytrvalosť a stal sa bezdôvodne útočným. Taktiež chov menších typov prinášal problémy, najmä obrnu lopatkového pásma. Pracovné plemená určené na poháňanie stád a ťahanie vozov sa ľahko učia poslušnosti. Bernský salašnícky pes je úspešný aj vo výstavných kruhoch. Je to dobromyselný a prítulný obor, ktorý však patrí len do rúk skúseného psovoda.
 
História plemena
Tak ako iné starobylé plemená, aj bernský pes takmer vymizol koncom 19. storočia. Chovateľ a znalec histórie švajčiarskych horských psov Franz Schertenlieb našiel niekoľko jedincov v okolí Bernu. S ich pomocou rozvinul čistokrvných psov. Plemeno sa pod dnešným menom verejnosti predstavilo v roku 1908.
 
Základné údaje:
Pôvod plemena: Švajčiarsko
Vznik plemena: starovek, 20. storočie
Pôvodné určenie: ťahúň pastier, nosič bremien
Terajšie určenie: spoločník
Priemerný vek: 10 - 12 rokov
Iné názvy: Berner Sennenhund, Bernese
Hmotnosť: 40 - 44 kg
Výška: 58 - 70 cm
Štandard FCI: č. 45, zaradenie 2.3

( literatúry )